Bloghttp://kamilamisikova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskBezmocnosť ma donútila prekonať sa. (kamilamisikova)(Banálna príhoda o rebríku a mačke.) Neznášam, keď nemôžem niečo urobiť, niečo zmeniť, alebo niekomu pomôcť. Keď si neviem sama poradiť. Neznášam takú tú „vznešenejšiu" bezmocnosť, napríklad že, niekde niekoho neprávom odsúdili, ale naopak, neodsúdili. Alebo niekde, možno celkom blízko, vládne diktátor, proti ktorému nikto nič nemôže. Ale neznášam bezmocnosť aj takú tú každodennú.Tue, 25 Dec 2012 19:55:23 +0100http://kamilamisikova.blog.sme.sk/c/316843/Bezmocnost-ma-donutila-prekonat-sa.html?ref=rssBude to o Bondovi. Jamesovi Bondovi. (kamilamisikova)Všetci priaznivci tohto neohrozeného super agenta, ktorý zvládne všetko - ďalej nečítajte. A ak budete, tak to berte s nadhľadom. Je to len názor jedného laika, ktorý filmom vôbec nerozumie.  Ak si Skyfall chcete pozrieť, nečítajte tiež. Pravdepodobne vám poviem, ako to skončilo.Wed, 31 Oct 2012 21:53:47 +0100http://kamilamisikova.blog.sme.sk/c/312084/Bude-to-o-Bondovi-Jamesovi-Bondovi.html?ref=rssAk mi to nevyjde, tak si ulejem trochu toho českého. (kamilamisikova)Všetci zajtra ráno vstávate do roboty. Chystáte sa na ďalší pracovný deň, plný stresu a povinností. To zas bude naháňačka. A ja ešte nemusím spať a píšem vám toto. Že prečo? Lebo ja mám zajtra posledný deň prázdniny! V živote!Mon, 17 Sep 2012 23:39:57 +0200http://kamilamisikova.blog.sme.sk/c/308346/Ak-mi-to-nevyjde-tak-si-ulejem-trochu-toho-ceskeho.html?ref=rss420 kilometrov po vlastných (kamilamisikova)Je to skvelý pocit, keď vás ľudia vítajú po náročných dvoch týždňoch chôdze od nevidím do nevidím ako hrdinov. Tlieskajú vám, mávajú, tešia sa, že ste to zvládli. A vy z tej eufórie zabudnete na únavu, na bolesť a všetky nepríjemnosti, ktoré ste počas posledných dní prežili. Aj kvôli tomuto pocitu som sa rozhodla ísť na púť opäť. A opäť som neoľutovala.Tue, 04 Sep 2012 15:37:38 +0200http://kamilamisikova.blog.sme.sk/c/307235/420-kilometrov-po-vlastnych.html?ref=rssDo stredoveku len pár kilometrov. (kamilamisikova)  Potíte sa doma v byte? Už vás nebaví sa opaľovať na dvore? Chcete stretnúť pár známych a stráviť príjemný deň? Tak choďte do stredoveku! Že kde to je?  Sat, 28 Jul 2012 22:29:46 +0200http://kamilamisikova.blog.sme.sk/c/304420/Do-stredoveku-len-par-kilometrov.html?ref=rssListy z Petrohradu – Čo všetko mi chýba. (kamilamisikova)  V nadpise trochu klamem, už to nie je z Petrohradu, ale z Trnavy. Stáž sa skončila a 30.6. sme prileteli (ne)šťastne domov.  Thu, 12 Jul 2012 18:02:45 +0200http://kamilamisikova.blog.sme.sk/c/303304/Listy-z-Petrohradu-Co-vsetko-mi-chyba.html?ref=rssListy z Petrohradu – Ako zore červené plachetnice (kamilamisikova)Niekoľko týždňov nazad začali biele noci. Je to zvláštne. Líhate si do postele a za oknom je svetlo ako o siedmej večer u nás. S bielymi nocami je v Petrohrade spojený aj jeden sviatok - Ako zore červené plachetnice.Mon, 25 Jun 2012 10:37:01 +0200http://kamilamisikova.blog.sme.sk/c/301935/Listy-z-Petrohradu-Ako-zore-cervene-plachetnice.html?ref=rssListy z Petrohradu – Leháro bolo, leháro nie je, leháro bude! (kamilamisikova)  Áno. Ja viem. Moja vina. Dlho som sa neozvala. Ja neviem, ten čas tu letí nejako ináč. Asi tak 15468 krát rýchlejšie. Od posledného razu sa stalo toho toľko, že si to dáme asi iba v bodoch a rozvitie bude v osobných stretnutiach. A Veva, poviem ti popredu, dnes to nebude také rýchle. Ale ináč sa nedalo. :)  Sun, 03 Jun 2012 21:59:19 +0200http://kamilamisikova.blog.sme.sk/c/300326/Listy-z-Petrohradu-Leharo-bolo-leharo-nie-je-leharo-bude.html?ref=rssListy z Petrohradu - Jedzte, pite, športuje a choďte do divadla. (kamilamisikova)  Kamaráti moji, ja viem. Dlho som sa neozvala. Keď ten čas tu tak letí. Buď som v metre, alebo spím. Mám pocit, že nič iné medzi tým nerobím. Ale dnes som si na vás čas našla, veď bitka vajec už bola.  Sun, 15 Apr 2012 21:19:48 +0200http://kamilamisikova.blog.sme.sk/c/296255/Listy-z-Petrohradu-Jedzte-pite-sportuje-a-chodte-do-divadla.html?ref=rssListy z Petrohradu - Trošku kultúry nezaškodí. (kamilamisikova)Čaute kamaráti.   Dnes je voľný deň, tak vám píšem. Aj včera bolo voľno, Rusi MDŽ berú vážne. A aby mohli oddychovať tri dni vkuse, tak si preniesli nedeľu na dnes. Čiže v nedeľu idú všetci do roboty a my do školy. To, že potom bude pracovný týždeň 6 dňový, už nevadí nikomu.Fri, 09 Mar 2012 16:50:19 +0100http://kamilamisikova.blog.sme.sk/c/292733/Listy-z-Petrohradu-Trosku-kultury-nezaskodi.html?ref=rssListy z Petrohradu - Babky chameleónky a iné. (kamilamisikova)Ahojte kamaráti,   dlhšie som sa neozvala, ale nebojte sa. Som v pohode. Neuniesli ma, ako si myslel môj tato :) Takže čo nové sa stalo od posledného razu, ako som vám písala: Začali sme chodiť do školy. Hodiny máme každý deň, niekedy zaujímavé, niekedy menej. Spolužiaci sa zo začiatku tvárili, že tam nie sme, tak nás to trochu znechucovalo. Ale včera sme si dali všetci spolu pivo a hneď je na svete krajšie.Sat, 25 Feb 2012 10:16:59 +0100http://kamilamisikova.blog.sme.sk/c/290953/Listy-z-Petrohradu-Babky-chameleonky-a-ine.html?ref=rssListy z Petrohradu - Aspoň že sme dobre prišli. (kamilamisikova)Čaute kamaráti,   píšem vám takto hromadne, dúfam, že sa to vašej hrdosti nedotkne :) No jejda, ani neviem kde začať. Asi tým, že deň pred odchodom sme nevedeli kde najbližších 5 mesiacov budeme bývať, a keby nebolo nášho "známeho", ako Sashu nazvala teta z ministerstva, tak sme asi do teraz na letisku.Sat, 11 Feb 2012 18:47:46 +0100http://kamilamisikova.blog.sme.sk/c/289357/Listy-z-Petrohradu-Aspon-ze-sme-dobre-prisli.html?ref=rssJeden deň Mamily Kišíkovej (kamilamisikova)  Keby včera večer vedela, čo ju dnes čaká, asi by sa viac tešila na dnešný deň. Ale kto to mohol včera večer, pri nastavovaní budíka na 5 ráno, tušiť?  Tue, 08 Mar 2011 21:45:59 +0100http://kamilamisikova.blog.sme.sk/c/258915/Jeden-den-Mamily-Kisikovej.html?ref=rssÚplne o inom (kamilamisikova)  Dom, v ktorom teraz žijem, sme kúpili náhodou. Mama išla po tejto ulici, videla pani v okne a tak sa jej spýtala, či nevie náhodou o nejakom dome na predaj. Bývali sme vtedy v paneláku na Zátvore, vo štvorizbovom byte na prízemí. Pamätám si, ako som hocikedy v kuchynskom okne videla futbalovú loptu, ktorú si tam kopali neposlušné chlapčiská. Pred panelákom bolo pieskovisko, v ktorom som sa aj ja rada rýpala. Mala som full výbavu- hrable, lopatku, vedierko, formičky, sitko. Sitko som mala najnovšie, lebo to staré, ktoré bolo vlastne tiež nedávno kúpené, mi šlohla jedna „kamoška". Tak som bez sitka a s plačom prišla domov. Na druhý deň prišla mama domov s novým sitkom. A svet sa zase začal točiť. A potom sme sa presťahovali.  Mon, 10 Jan 2011 20:58:04 +0100http://kamilamisikova.blog.sme.sk/c/252898/Uplne-o-inom.html?ref=rssKeď deti vedia o živote viac ako dospelí. (kamilamisikova)Pred Vianocami sa každému z nás zvyšuje súcitnosť a dobrosrdečnosť v krvi, tak sme sa aj my s Tulips rozhodli urobiť niečo záslužné a nezištné. Celodenná hra pre deti z detského domova, to je ono! Aj keď som pri príprave nepomáhala (zápočtový týždeň sa nezaprie), v deň D som bola na mieste.Tue, 21 Dec 2010 22:52:36 +0100http://kamilamisikova.blog.sme.sk/c/251160/Ked-deti-vedia-o-zivote-viac-ako-dospeli.html?ref=rssMôj život v Moskve – 6. Niečo sa končí, niečo sa začína (kamilamisikova)Moskovské dobrodružstvo sa skončilo. Mám zmiešané pocity. Samozrejme som sa tešila na všetkých ľudí, ktorých som nechala doma, ale predsa len, za 2 mesiace som si tam zvykla. Hlavne mi chýba, že už nehovorím po rusky. Zvykla som si hlavne na život na internáte, lebo v Moskve by som nastálo žiť nechcela. Je tam veľa ľudí, všetko veľmi ďaleko, veľká zima, veľké rady na všetko, veľká chudoba a veľké bohatstvo, proste všetko v obrovských rozmeroch... Tak aspoň pár mojich postrehov na záver:Wed, 08 Dec 2010 17:19:52 +0100http://kamilamisikova.blog.sme.sk/c/249940/Moj-zivot-v-Moskve-6-Nieco-sa-konci-nieco-sa-zacina.html?ref=rssMôj život v Moskve – 5. Lovestory (aj fotky) (kamilamisikova)Cez víkend sme sa všetky tri zaľúbili. Dokonca aj Marek. A všetci do toho istého. Do mesta Petrohrad.Fri, 12 Nov 2010 13:22:55 +0100http://kamilamisikova.blog.sme.sk/c/247339/Moj-zivot-v-Moskve-5-Lovestory-aj-fotky.html?ref=rssMôj život v Moskve – 4. Zoo, cirkus a to je všetko? (kamilamisikova) Pár nových postrehov a zážitkov za posledný týždeň. Jednou vetou: Keď tancuje tuleň, smrad sa šíri hore, až do Ameriky...Mon, 25 Oct 2010 22:17:38 +0200http://kamilamisikova.blog.sme.sk/c/245417/Moj-zivot-v-Moskve-4-Zoo-cirkus-a-to-je-vsetko.html?ref=rssMôj život v Moskve – 3. Mrazené kura a cirkus (kamilamisikova) Takže pekne po poriadku. Odpovedám na otázku v diskusii: bývame a aj chodíme do Štátneho Inštitútu A.S. Puškina. Čiže pekne v teplúčku a v papučkách prejdem z izby do školy. A teraz jeden silný kultúrny zážitok – spomínaný koncert. Tak ten bol len pre odolné žalúdky. JSun, 17 Oct 2010 21:41:26 +0200http://kamilamisikova.blog.sme.sk/c/244579/Moj-zivot-v-Moskve-3-Mrazene-kura-a-cirkus.html?ref=rssMôj život v Moskve – 2. Mladí komunisti a najznámejšia mŕtvola (kamilamisikova)Včera sme mali konverzácie s veľmi nezáživnou pani. Pripomína mi trošku korytnačku, asi tými spomalenými pohybmi. Desili sme sa toho, čo pre nás opäť vymyslí, pretože teda tri krát zábavná nie je. Prišla s tým, že nás čínska skupinka pozýva k nim na hodinu, aby sme sa zoznámili. Tak sme sa potešili, že sa zoznámime s novými ľuďmi a dozvieme sa niečo nové o Číne.Thu, 14 Oct 2010 20:01:41 +0200http://kamilamisikova.blog.sme.sk/c/244276/Moj-zivot-v-Moskve-2-Mladi-komunisti-a-najznamejsia-mrtvola.html?ref=rssMôj život v Moskve – 1. Prvé dni (kamilamisikova)Najbližších 7 týždňov strávim v Moskve spolu s ďalšími 48 Slovákmi, ktorí si tiež podali prihlášky na stáž na Puškinov Inštitút. Nebolo to nič náročné, stačilo vypísať pár papierov a čakať. A my sme sa dočkali. Dokonca, už sme aj tu. Tak vám o tom niečo napíšem.Tue, 12 Oct 2010 20:18:00 +0200http://kamilamisikova.blog.sme.sk/c/244079/Moj-zivot-v-Moskve-1-Prve-dni.html?ref=rssČasy, keď sa každý volal Štefan. (kamilamisikova) Cez víkend sa spomínalo. Nebola to nejaká história, tak 6 až 15 rokov dozadu. Žiadne prelomové spomienky sa nekonali ( režim aj štát ten istý, akurát vláda - našťastie - iná J). Boli to však spomienky naše vlastné a preto pre nás tak vzácne. Spomínali sme na časy, keď sme v škole boli od 8 do 12, keď naučiť sa 4 malé strany bolo enormné a nezvládnuteľné množstvo, keď chlapci posielali dievčatám lístočky s textom: „ Chceš so mnou chodiť? Áno/Nie. Zakrúžkuj.“ Proste na časy, keď bolo všetko jednoduché a všetko ťažké nás ešte len čakalo. Spomínali sme na základnú školu.Wed, 29 Sep 2010 14:48:43 +0200http://kamilamisikova.blog.sme.sk/c/242881/Casy-ked-sa-kazdy-volal-Stefan.html?ref=rssSlovensko čínskymi očami, alebo kapitola zvaná Christine. (kamilamisikova)Keď som ju prvý raz videla na zoznamovacej párty na pražskom internáte, netušila som, že sa zblížime a prežijeme spolu pár nezabudnuteľných dní. Ešte v Prahe som ju pozvala na Slovensko. Spať bude u nás, niečo jej ukážem, spravíme si výlety. Ja už som bola dávno doma v Trnave a študovala som o dušu, aby som zvládla dobehnúť mesiac stáže v Prahe, keď mi na FB napísala Christine.Fri, 17 Sep 2010 16:44:17 +0200http://kamilamisikova.blog.sme.sk/c/241620/Slovensko-cinskymi-ocami-alebo-kapitola-zvana-Christine.html?ref=rssPrekonanie samej seba, alebo pešo z Trnavy do Čenstochovej. (kamilamisikova)400 km po vlastnych, 15 dni stravenych s uzasnymi ludmi, nekonecne minuty smiechu, mnozstvo obohacujucich rozhovorov, par novych priatelov, plno skvelych zazitkov a jeden splneny ciel!!!Wed, 01 Sep 2010 13:03:51 +0200http://kamilamisikova.blog.sme.sk/c/240064/Prekonanie-samej-seba-alebo-peso-z-Trnavy-do-Censtochovej.html?ref=rss