Ak mi to nevyjde, tak si ulejem trochu toho českého.

Autor: Kamila Mišíková | 17.9.2012 o 23:39 | Karma článku: 5,76 | Prečítané:  711x

Všetci zajtra ráno vstávate do roboty. Chystáte sa na ďalší pracovný deň, plný stresu a povinností. To zas bude naháňačka. A ja ešte nemusím spať a píšem vám toto. Že prečo? Lebo ja mám zajtra posledný deň prázdniny! V živote!

 

No čo vám budem hovoriť. Posledný ročník predo mnou a sedemnásť rokov za mnou. Sedemnásť? 9+4+4= dokelu. Fakt. Sedemnásť. Sedemnásť rokov, počas ktorých som vedela, že ten ďalší rok strávim v nejakom vzdelávacom zariadení. A teraz mám pred sebou posledný, po ktorom príde čo? No? Kto sa hlási, kto mi odpovie? Nikto. Lebo nikto nevie. Najhoršie je, že ani ja sama.

A že ten rok sakra rýchlo preletí, tak to sa môžeme staviť. A ako sme sa stále sťažovali, že sa nám nechce chodiť do školy a robiť si úlohy, a písať seminárky, a učiť sa na skúšky... A budeme to robiť aj tento posledný rok. A predsa nám, alebo teda aspoň mne, bude ľúto. Veď študentský život je fajn. Či čo to vlastne píšem. Nie je fajn. Je super! Ja by som si ho o dva tri roky ešte kľudne predĺžila. No ale čo mám robiť, keď tie skúšky sa nejako daria?!

Do teraz si pamätám, ako ma mamina išla zapísať do prvej triedy na základku.  Pani učiteľka sa ma spýtala, že do koľko viem napočítať. Ale mamina odpovedala za mňa, že asi do 30. Na čo som ja urazene a hrdo zároveň zahlásila, že ja už viem aj do 100! To je, čo? Písmenko „M" som sa učila písať v nemocnici na stenu, keď som tam ako prváčka týždeň ležala. Nemohla som predsa zaostať za spolužiakmi. A potom sme na druhom stupni cez veľkú prestávku všetky počúvali z diskmena Erosa Ramazzottiho a ešte sa aj jeden deviatak na neho strašne podobal. No to bolo, tlačili sme desiatu do hlavy a číhali na „Erosa". A vtedy som stále vedela, že ešte stredná, ešte vysoká...

Na strednej sa už čas krátil, ale stále ho bolo dosť. Tam ma mamina išla zapísať sama, keďže ja som na tú školu nechcela ísť a na moju „vysnívanú" ma nezobrali... A nakoniec tam bolo super!

Z odstupom času človek zistí, že všetko je dobré tak ako to je, aj keď si to sám naplánoval ináč. Ak by som sa dostala na tú druhú, možno by som študovala teraz niečo úplne iné, spoznala by som úplne iných ľudí, bola by som úplne inde... A mne sa práve všetko páči tak, ako to je!

Tak teraz len dúfam, že aj keď neviem čo bude takto za rok, bude to dobré. A keď mi to náhodou nevyjde, tak si ulejem trochu toho českého, nech sa na to všetko nemusím viac pozerať!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?