Listy z Petrohradu – Ako zore červené plachetnice

Autor: Kamila Mišíková | 25.6.2012 o 10:37 | (upravené 25.6.2012 o 10:49) Karma článku: 8,02 | Prečítané:  718x

Niekoľko týždňov nazad začali biele noci. Je to zvláštne. Líhate si do postele a za oknom je svetlo ako o siedmej večer u nás. S bielymi nocami je v Petrohrade spojený aj jeden sviatok - Ako zore červené plachetnice.

 

Tento poetický názov som nevymyslela sama. Sviatok je inšpirovaný knihou Alexandra Grina - Алые паруса. Je to sviatok pre všetkých študentov, ktorí skončili strednú školu. Ako pre našich maturantov, len tu sú tí študenti asi o dva až tri roky mladší, kvôli inému školskému systému. Ale zmysel je v inom.

Mesto na tento sviatok v tomto roku minulo 19 miliónov rubľov, čiže asi 455 tisíc eur. Pre študentov bol pripravený koncert na Palácovom námestí pred Ermitážou a v noci ohňostroj s plachetnicou. Plachetnica s červenými plachtami. Symbol splnených snov.

Alexander Grin písal túto malú, ale krásnu knižku v rokoch  1916-1922. Je to knižka o nezlomnej viere v zázrak, ktorý sa stane skutočnosťou.

Malá Assoľ stratila mamu keď mala osem mesiacov. Jej otec bol námorník, po tejto tragickej udalosti sa však musel vzdať svojho povolania a začal vyrezávať malé loďky, aby uživil seba a svoju dcéru. Po tom ako nezachránil topiaceho sa Mennersa (mal na to svoje dôvody - Menners odmietol pomôcť jeho žene, čo v nepriamom spôsobilo jej smrť), celá dedina s ním prerušila styky. Jedného dňa poslal osemročnú Assoľ do mesta s hračkami. Po ceste lesom stretla Egľa, ktorý jej predpovedal osud. Prejdú roky a potom príde jej princ na plachetnici s červenými plachtami a uvezie ju v ďalekú krajinu. Z tohto momentu sa Assoľ upla na túto predpoveď a každý deň čakávala v prístave na svoju plachetnicu. Ľudia v dedine sa nad ňou smiali, mysleli si že sa zbláznila. Až jedného dňa priplával do ich dediny Grej, ktorého Assoľ mimoriadne očarila. Ľudia mu povedali o jej sne a vtedy sa rozhodol. Odišiel do neďalekého mesta, kúpil červenú látku, dal si ušiť plachty a vybral sa smerom k Assoľ... Ďalej už asi nemusím písať... :)

Sviatok Ako zore červené plachetnice je povzbudením pre mladých ľudí, ktorým sa otvára svet. Povzbudzuje ich, aby verili v svoje sni, aby verili, že zázraky sa dejú, že všetko je možné. Aby nestrácali nádej. Aby vedeli, že svet je v ich rukách.

Myšlienka sviatku ma tak očarila, že aj ja som chcela vidieť plachetnicu na Neve. V sobotu pršalo a vonku bola zima, ale neodradilo nás to. Popri Neve sa zoskupilo tisíce ľudí, ktorí prišli s tým istým cieľom. Ohňostroj bol nádherný, plachetnicu sme už videli horšie, preto Vám ponúkam fotku z internetu:

parus1.jpg

(http://www.vypusknoi.ru/?p=9800)

Veľmi by som Vám odporúčala si knižku prečítať, na internete som však zmienku o slovenskom preklade nenašla. Ak naozaj žiadny preklad neexistuje, tak na leto mám už plán! :)

A na záver Vám želám, aby ste aj Vy verili v svoje sny. Aby ste verili, že zázraky sú možné. Aby ste aj Vy nakoniec uvideli svoju plachetnicu...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?