Listy z Petrohradu - Jedzte, pite, športuje a choďte do divadla.

Autor: Kamila Mišíková | 15.4.2012 o 21:19 | Karma článku: 6,46 | Prečítané:  645x

  Kamaráti moji, ja viem. Dlho som sa neozvala. Keď ten čas tu tak letí. Buď som v metre, alebo spím. Mám pocit, že nič iné medzi tým nerobím. Ale dnes som si na vás čas našla, veď bitka vajec už bola.  

 

Dnes je pravoslávna Veľká Noc - Pascha. A preto treba organizovať bitky vajec. Vyberiete si svojho favorita, ktorý je už uvarený na tvrdo a namaľovaný a dúfate, že bude silnejší ako váš protivník. Svoje vajko vezmete do rúk, váš protivník urobí to isté a na „tri" ťuknete vajíčka o seba. Ktoré praskne, to prehralo. :( Víťaz ide do ringu s ostatnými členmi rodiny. Tento na oko primitívny šport má veľmi veľa pravidiel, napríklad nemôžete udrieť vajíčko z boku, lebo tak sa rozbije ľahko aj najlepší hráč.

Áno, teraz to vyzerá, že vám nepíšem častejšie preto, lebo tu študujem pravidlá bitky vajíčok. To ale nie je pravda. Keďže som človek kultúrny, chodím aj na exkurzie. Ten bola som zatiaľ na jednej. A to na Baltike. Pre neznalcov, je to závod na výrobu piva. :) Táto exkurzia bola rozdelená na dve časti - teoretická a praktická. Praktickú sme mali vďaka tomu, že sme si každý štedro  zaplatili 100 rubľov, čo je asi 2,50 evri. Ako si viete predstaviť, teoretická časť nebola až taká záživná, hlavne z vidinou tej praktickej. Na začiatku exkurzie ma premenovali na Kristínu Šišíkovú a s týmto menom som sa vybrala do útrob továrne. Bola to taká exkurzia - propaganda našej značky, ale aspoň sme videli, ako sa vyrába tekutý chlieb. Ochutnávka bola výborná, čo vám budem hovoriť. A keďže sme mali na ňu iba 45 minút, každý do seba lial všetko čo videl na stole. Ja si napríklad vôbec nepamätám aké pivo mi chutilo a aké nie. Na záver exkurzie sme  dostali ešte aj darček - malý krígeľ s logom Baltika. Odchádzalo sa nám veselo a keď sme zistili, že na exkurziu môžeme chodiť ako často chceme, bolo nám ešte veselšie.

Kultúry mi ale ešte stále nestačilo, a tak sme v slovenskej spoločnosti vybrali na hokej. Hrali mlaďasi do 21 rokov. Ako správni slovenskí fanúšikovia sme sa obmotali šálmi a vlajkami našej republiky. Myslela som si, že hokej ma až tak nebaví, ale na štadióne som zistila opak. Teda neviem, či ma viac bavil hokej alebo povzbudzovať, ale bolo to fajn. Slovákov, ktorí sme aktívne kričali nás bolo asi 13 a zvyšok poloprázdneho štadiónu boli Rusi. Nás bolo počuť ale oveľa viac a asi aj to prispelo k našej výhre 4:2. Každý sme za toto víťazstvo zaplatili svojim hlasom a ja som mala aj svalovicu na rukách od toho, ako som triasla slovenskou vlajkou, ale pocit víťazstva bol na nezaplatenie. Chudáčik S. sa tiež snažil kričať a aj keď kričal ako netvor, my sme boli proste lepší. Po zápase som bola taká unavená a spotená z toho skákania, ako keby som hrala aj ja.

Za kultúrou aj na koniec sveta! Alebo aspoň do Vyborgu. Tak sme si povedali a tak sme aj urobili. Jednu peknú sobotu sme sa vybrali do tohto mestečka, ktoré sa nachádza 30 km od hraníc z Fínskom. Toto malé mestečko bolo pôvodne švédske, potom fínske a nakoniec ruské. No aby som to veľmi nenaťahovala, najlepšia na Vyborgu bola reštaurácia. Poradil nám ju jeden deduško, ktorý si predtým od nás pýtal peniaze na chlieb. Každý z nás vytasil nejaké drobné s mysľou. že to aj tak prepije. Ale keď som sa ho opýtala, či si vezme aj keksíky, boli sme milo prekvapení. Deduško bol za a tak sme mu všetci dali to, čo nám zostalo z desiaty. A on nás potom fakticky nakŕmil tiež, tým že nám poradil tú dobrú a lacnú reštiku. Okrem nej, aby sme sa vrátili ku kultúre, aj keď aj jedlo je kultúra ( To mi pripomenulo krásne potraviny kupcov Jelisejevych na Nevskom prospekte, kde vám mladý muž otvorí dvere, hrá tam živá muzika a všetko stojí strašne veľa - ale je to zážitok a treba sa tam ísť pozrieť. Dža, ty tam pôjdeš určite. ) sme videli mestský zámok a hlavné námestie. Nič viac a nič menej.

A na záver, naozajstná kultúra! Mariinskyj teatr a My fair lady. Môj prvý muzikál - môj super zážitok. Aj z Lady aj z divadla. Krásny interiér, super atmosféra, proste naozajstné divadlo.  Imperátorská lóža, v ktorej by chcel sedieť asi každý. No čo vám budem hovoriť, treba raz vidieť, ako pätnásťkrát to tu čítať.

No a na dnes som vyčerpala všetky svoje spomienky aj sily, tak sa s vami pomaly lúčim. Snáď ďalšia časť nebude musieť na seba tak dlho čakať. A vy buďte kultúrni, športujte, jedzte a pite pivo!

Seva!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?